Seriál „Všetko o ESA“, diel II. – Veda a prieskum pomocou družíc a sond

Za posledných 30 rokov zaznamenala Európa zopár prvenstiev vo výskume slnečnej sústavy a nášho vesmíru: od stretnutia s Halleyovou kométou v roku 1986, zoslania sondy na Saturnov mesiac Titan, študovania Slnka s presnosťou, s akou nikdy predtým študované nebolo, až po fotografovanie tých najvzdialenejších galaxií.

Kozmická vízia

Aby ESA pokračovala v takýchto úspechoch, pozerá sa už dnes dopredu, na nasledujúcich 20 rokov, svojím programom „Kozmická vízia“. Je to cesta budovaná na pevných základoch z minulosti, a je to práca na prekonávaní vedeckých, intelektuálnych a technologických výziev zajtrajška. Program „Kozmická vízia“ je východiskom zásadných štúdií v oblasti vesmírnych vied, získavania poznatkov o existencii nových svetov a o vývoji života vo vesmíre od Veľkého tresku až po dnešok.

Jadro programu „Kozmická vízia“ tvoria nasledovné fundamentálne témy:

  • podmienky vzniku planét a vznik života
  • ako funguje slnečná sústava
  • základné fyzikálne zákony vesmírru
  • pôvod a zloženie vesmíru

Výskum planét slnečnej sústavy

Podľa vedcov sa naša slnečná sústava zrodila pred 4.6 miliardami rokov. Odvedy sa jej planéty a mesiace vyvíjali veľmi odlišne. Pre pochopenie toho, ako pracuje Slnečná sústava, a prečo je Zeme taká unikátna, uskutočnila ESA viacero veľmi úspešných vedeckých misií.

Mars Express objavil na Marse vodu a mapuje jeho povrch. Venus Express nazerá do hustej atmosféry Venuše za účelom štúdia enormného skleníkového efektu. Sonda Huygens pristála na Saturnovom mesiaci Titane a študovala jeho chémiu a mineralógiu. Rosseta je na ceste ku kométe „67/P Churyumov-Gerasimensko“, s ktorou by sa mala stretnúť v roku 2014. Mala by pomôcť vedcom pochopiť, či kométy priniesli vodu a život na Zem. Misia BepiColombo bude skúmať Merkúr, planétu najbližšiu k Slnku, aby sme lepšie chápali ako sa tvoria planéty v blízkosti hviezd.

ExoMars bude prvou misiou ESA, ktorá bude skúmať povrch iného sveta pomocou robotického vozidla. Jedným z jeho ambicióznych cieľov bude, zistiť, či na Marse existoval život, alebo existuje ešte aj teraz. Toto je jedna z výnimočných otázok súčasnosti a jej zodpovedanie je nevyhnutnou podmienkou pre prípravu budúceho výskumu červenej planéty ľudmi.

            Obrázok 1 : ExoMars Rover.

Monitorovanie búrlivého Slnka

Výskum Slnka zohrával vo vesmírnom programe ESA vždy kľúčovú úlohu, a vesmírne sondy postavené v Európe majú za sebou dlhú a veľmi úspešnú tradíciu v monitorovaní našej hviezdy a jeho okolia.

V súčasnosti študuje Slnko – náš zdroj svetla a energie, ktorá umožnila vznik a evolúciu života na Zemi – mnoho vesmírnych misií. Spoločný projekt ESA/NASA, Ulysses, nám ako prvý poskytol mapu slnečnej heliosféry od rovníka až po jej póly. Štyri satelity misie Cluster študujú interakciu medzi zemskou magnetosférou a slnečným vetrom.
Sonda SOHO, umiestnená na špeciálnom mieste vo vesmíre na strane smerom k Slnku (tzv. bod L1), robí snímky slnečných explózií a študuje samotné vnútro Slnka. Výnimočne pozoruhodné sú jej pozorovania koronálnych výtryskov, kedy Slnko vyvrhuje obrovské mračná plynu do Slnečnej sústavy.

Satelity, a elektrické sústavy a komunikačné systémy na Zemi, sú citlivé na takéto „kozmické počasie“ vytvárané Slnkom, no vďala SOHO môžu byť ich inžinieri na Zemi včas varovaní. Ďalšou misiou študujúcou vesmírne počasie je Double Star, projekt ESA v spolupráci s Čínou.

Skúmanie hĺbok vesmíru

Vesmír bol tesne po Veľkom tresku, približne pred 15 miliardami rokov, extrémne horúci. Hmota, ako ju poznáme dnes, neexistovala a procesy, ktoré doviedli protóny a elektróny k sformovaniu hviezd, galaxií a nakoniec živých bytostí, ostávajú stále prevažne nespoznané.



Obrázok 2: Hmlovina Konská hlava je jednou z najfotografovanejších astronomických objektov. Známa je tiež pod menom Barnard 33. Tvar konskej hlavy vytvára studený mrak plynu a prachu na pozadí jasnej hmloviny IC 434.

Vesmírne teleskopy ESA, ako XMM-Newton, Integral a Hubble (ESA-NASA) študujú Vesmír v okolí čiernych dier i vybuchnutých hviezd a moniturujú objekty, ktoré existujú v extrémnych podmienkach gravitácie, hustoty a teploty.

Satelity Planck a Herschel nazerajú do kozmu hlbšie, študujú jeho zrod a pomáhajú pri riešení záhad vzniku hviezd a galaxií. Nová generácia teleskopov, ako Vesmírny teleskop „James Webb“, budú skúmať supernovy, čierne diery a kvazary. Vedcom budú prinášať lepšie pochopenie o vzniku a evolúcii planetárnych systémov.

Satelitná navigácia

Po rádiových a televíznych prenosoch, mobilných telefónoch a internete je satelitná navigácia najnovším príspevkom z oblasti vesmírnych technológií pre náš každodenný život – navigačné satelity obiehajúce Zem nám prinášajú informácie o tom, kde sa človek nachádza, nepretržite 24 hodín denne. Viac o tejto téme prinesieme v nasledujúcej časti seriálu „Všetko o ESA“.



Obrázok3: Vesmírne misie ESA študujúce Slnko, Slnečnú sústavu, hlboký vesmír a misie satelitnej navigácie.

Jednotlivé diely nášho seriálu o Európskej vesmírnej agentúre:

Celý seriál si je možné stiahnuť vo formáte pdf TU (Všetko o ESA)

Zdroj: www.esa.int

Prílohy:
Vesmírna vízia ESA [.pdf]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.