Seriál “Všetko o ESO”, diel II. – Astronómia, najdôležitejšie objavy

Hlavným cieľom ESO je poskytovať astronómom tie najmodernejšie výskumné zariadenia a tým im umožniť podieľať sa na poprednom výskume v najlepších podmienkach. Zatial čo La Silla je prvým a zároveň najproduktívnejším observatóriom ESO vo svete, jeho hlavným zariadením je ďalekohľad Very Large Telescope (VLT) na observatóriu Paranal.

VLT bol spustený do prevádzky 1. apríla 1999. Odvtedy sa stihol podieľať na množstve unikátnych vedeckých objavov. V roku 2005 bol tiež spustený do prevádzky 12 metrový teleskop APEX pozorujúci žiarenie so submilimitrovou vlnovou dĺžkou na plošine Chajnantor, kde ESO a jeho partneri stavajú gigantický rádioteleskop ALMA (Atacama Large Millimeter Array).

Astronómovia na celom svete aktívne využívajú zariadenia ESO, ktoré za rok dostane zhruba 2000 návrhov na pozorovania. Vyhovieť všetkým sa ale nedá, pretože tieto pozorovania si dokopy vyžadujú okolo 4 – 6x viac nocí, ako je ESO schopné v súčasnosti svojimi ďalekohľadmi pozorovať. ESO je najproduktívnejším pozemským observatóriom na svete, čo sa každoročne premieta do počtu referovaných publikovaných článkov: iba v roku 2008 bolo vydaných zhruba 700 článkov založených na dátach z ESO. Navyše, tieto vedecké články sú citované 2x častejšie ako je priemer vo všeobecnosti.



Obrázok 1: Systém interagujúcich galaxií s názvom Bird , galaxia Centaurus A , planetárna hmlovina Helix a pohľad na Very Large Telescope (zľava doprava).

Veľmi vysoká efektivita zariadení ESO produkuje obrovské množstvo dát veľkou rýchlosťou. Tieto sú ukladané do jeho vedeckého archívu (Science Archive Facility), obsahujúceho momentálne viac ako 1.5 milióna obrázkov alebo spektier v celkovom objeme asi 65 TB. Takýto objem dát je porovnateľný s obsahom približne 30 miliónov kníh s počtom strán 1000; tie by zabrali viac ako 1000 km poličiek.

Ďalekohľadmi ESO skúmajú astronómovia kľúčové otázky, ktoré sú výzvou pre náš rozum a predstavivosť. Astronómia je štúdium veľkých záhad, zrodov a apokalyptických udalostí v našom vesmíre. No je najmä najodvážnejším ľudským pokusom o pochopenie sveta v ktorom žijeme.

Práve kvôli týmto cieľom si astronómia vyžaduje tie najdômyselnejšie prístroje a metódy aké boli kedy vymyslené. Najmodernejšia technológia zohráva v astronómii veľmi dôležitú úlohu.

ESO tiež hosťuje organizáciu, ktorá poskytuje služby pre európskych vedcov pracujúcich s Hubblovým vesmírnym ďalekohľadom (European Coordinating Facility for the Hubble Space Telescope HST). HST je spoločným vesmírnym observatóriom ESA (European Space Agency) a NASA, schopným pozorovaní v optickom, infračervenom a ultrafialovom svetle, ktorý znamenal pre astronómiu revolúciu v mnohých smeroch nielen tým, že je efektívnym nástrojom pre nové objavy, ale tiež podporovaním astronomického výskumu vo všeobecnosti.

10 najdôležitejších objavov ESO

1. Zrýchľujúce sa rozpínanie vesmíru

Na základe pozorovaní explodujúcich hviezd (supernov) teleskopmi observatória La Silla, dva nezávislé výskumné tímy ukázali, že rozpínanie Vesmíru sa zrýchľuje. Viac na: ESO Press Release eso9861

2. Prvý snímok exoplanéty

VLT nasnímal ako prvý na svete planétu mimo Slnečnej sústavy. Planéta s 5násobnou hmotnosťou Jupitera obieha nevydarenú hviezdu, takzvaného hnedého trpaslíka, vo vzdialenosti asi 55krát väčšej ako je tá medzi našou Zemou a Slnkom. Viac na: ESO Press Release eso0428

3. Hviezdy obiehajúce čiernu dieru v centre Mliečnej cesty

Viacero z najlepších ďalekohľadov ESO bolo použitých počas 16 rokov za účelom získania najdetailnejšieho pohľadu na okolie obra schovávajúceho sa v srdci našej galaxie – supermasívnu čiernu dieru. Viac na: ESO Press Release eso0226 a ESO Press Release eso0846

4. Prepojenie medzi zábleskami gamma a supernovami

Ďalekohľady ESO poskytli definitívne dôkazy o prepojení dlhých zábleskov gamma so supernovami -konečnými explóziami masívnych hviezd. Viac na: ESO Press Release eso0318

5. Pohyb hviezd v Mliečnej ceste

Po viac ako 1000 pozorovacích nociach na La Silla v priebehu 15 rokov určili astronómovia vlastné pohyby viac ako 14000 hviezd podobných Slnku v našej blízkosti a ukázali, že naša domovská galaxia viedla oveľa turbulentnejší a chaotickejší život ako sa doposiaľ myslelo. Viac na: ESO Press Release eso0411

6. Najstaršia hviezda známa v Mliečnej ceste

Pomocou VLT sa zistil vek najstaršej známej hviezdy v našej galaxii – Mliečnej cesty. Pred 13.2 miliardami rokov sa táto hviezda zrodila v počiatkoch formovania sa hviezd vo Vesmíre. Viac na: ESO Press Release eso0425

7. Zrážky neutrónových hviezd – prepojenie so zábleskami gamma

Teleskop na La Silla pozoroval doznievajúci krátkodobý záblesk gamma vo viditeľnom svetle po prvý krát, a tým odhalil, že tieto objekty majú pravdepodobne pôvod v kolízii dvoch neutrónových hviezd. Viac na: ESO Press Release eso0533

8. Nezávislé meranie teploty vesmíru

VLT zaregistroval po prvý krát svetlo produkované molekulami uhlíka z galaxie vzdialenej od nás skoro 11 miliárd svetelných rokov, čo umožnilo astronómom získať veľmi presné merania kozmickej teploty v danej epoche. Viac na: ESO Press Release eso0043

9. Najvzdialenejší pozorovaný objekt

VLT získalo spektrum jedného z najvzdialenejších a zároveň najmladších objektov vo vesmíre, viditeľného iba 600 miliónov rokov po Veľkom Tresku. Viac na: ESO Press Release eso0917

10. Objav najľahšej exoplanéty

Spektrografom HARPS, ktorý je nainštalovaný na 3.6m ďalekohľade ESO na La Silla pomohol astronómom objaviť systém s doteraz najľahšou exoplanétou o hmotnosti iba dvojnásobku hmotnosti Zeme. Viac na: ESO Press Release eso0915

Jednotlivé diely nášho seriálu o Európskom južnom observatóriu ESO:

Celý seriál Všetko o ESO si je možné stiahnuť vo formáte pdf TU (Všetko o ESO)

Zdroj: www.eso.org

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.