Európa štartuje svoj navigačný systém

Už zajtra, dňa 20. októbra 2011, budú z Francúzskej Guayany na strednú obežnú dráhu Zeme vypustené prvé dva plne funkčné satelity globálneho navigačného systému Galileo. Spustí sa tak dlho očakávaná prvá fáza orbitálneho osadenia dôležitého európskeho vesmírneho projektu. Okrem toho, tieto satelity budú vynesené do výšky 23 333 km ruskými raketami typu Soyuz ST-B, ktoré vôbec po prvý krát poletia z inej krajiny, akou je Rusko (Plesetsk) alebo Kazachstan (Bajkonur). Predpokladá sa, že do roku 2015 by malo byť v plnej operačnej schopnosti 18 satelitov.

Pomerne ostro sledovaná udalosť je špecifická hneď niekoľkými skutočnosťami. Prvou je, že jej úspech má preukázať schopnosť Európy a predovšetkým Európskej únie vytvárať, riadiť a financovať vysoko-nákladové a technologicky náročné projekty spojené s vesmírnym priestorom. Z globálneho hľadiska sa tak môže oficiálne stať ďalším dôležitým aktérom, suverénnym operátorom satelitného navigačného systému, akými sú v súčasnosti americký GPS, opätovne spúšťaný ruský GLONASS a v blízkej budúcnosti čínsky systém COMPASS. Druhou skutočnosťou je, že tento pomerne často diskutovaný a kritizovaný projekt má preukázať svoju životaschopnosť a invenčnosť. V konečnom dôsledku, tým, že bola Európska únia posilnená o zdieľanie kompetencií so svojimi členskými krajinami v oblasti vesmírnych aktivít, je pre ňu dôležité nakloniť si na svoju stranu aj verejnú mienku.

“Európske GPS”

Európsky projekt Galileo je globálnym satelitným systémom, ktorý poskytuje vysoko presný a otvorený navigačný servis a je na rozdiel od amerického GPS pod civilnou kontrolou. Technologicky je založený na sústave 30 satelitov a systému pozemných staníc a administračných centier. V plnej operačnej schopnosti by mali byť dostupné signály minimálne zo štyroch satelitov kdekoľvek na svete. Okrem zmienených navigačných signálov by mal poskytovať aj tzv. službu ‘safety of life‘, schopnosti privolania prvej pomoci v krízových situáciách.
Hlavnými partnermi projektu sú Európska komisia a Európska vesmírna agentúra. Z finančného hľadiska, len na vytvorenie prvých 14. satelitov vyčlenila Európska únia 2,4 miliardy eur, vrátane vybudovania pozemného segmentu. V období 2014-2020 sa predpokladá preinvestovanie ďalších 1,9 miliardy eur na udržanie jeho operačnej funkčnosti. Každoročne si projekt Galileo vyžaduje 800 miliónov eur na svoju prevádzkyschopnosť. Z hľadiska značnej finančnej náročnosti a jeho civilného charakteru sa predpokladá zvýšený záujem o jeho služby aj na podnikateľskej úrovni.
Európska únia bola v minulosti kritizovaná za zlyhanie manažérskych schopností, a to už od roku 1994, kedy bol tento projekt prvýkrát navrhnutý Európskou komisiou. K dlhotrvajúcej kríze a celkovému spomaleniu projektu dopomohli okrem iného aj partnerské krajiny. Tie boli obvinené, že prostredníctvom projektu sledujú predovšetkým svoje vlastné komerčné záujmy. Za omeškanie môže do veľkej miery aj nejasnosť rozdelenia kompetencií medzi aktérmi projektu, predstaviteľov členských krajín Európskej únie, európskou komisiou a vesmírnymi agentúrami. Štart prvých dvoch satelitov a jeho úspech alebo neúspech môžu teda podstatne zasiahnuť komplikovane sa rozvíjajúcu spoluprácu v rámci Európy na výskume a využívaní vesmírnych projektov.

O projekte Galileo
http://www.esa.int/esaNA/GGG0H750NDC_galileo_0.html
http://ec.europa.eu/enterprise/policies/satnav/galileo/

Aktuálne o štarte
http://www.esa.int/SPECIALS/Galileo_IOV/SEMBEVEURTG_0.html

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *