Podpísaním rámcovej Dohody o spolupráci medzi ESA a Slovenskou republikou sa slovenským občanom otvorili dvere aj pre študijné a odborné pobyty v zariadeniach ESA. Prinášame Vám článok prvého slovenského študenta, ktorý takýto pobyt absolvoval. Václav Pejchal a jeho letná stáž v holandskom technologickom centre ESTEC.Snáď každý z nás už aspoň raz v živote počul o Národnom úrade pre letectvo a vesmír (NASA). Za úspechmi, ako je pristátie človeka na mesiaci, či toľko diskutované raketoplány, stojí práve táto americká agentúra. Slovenskej verejnosti je však menej známa jej európska kolegyňa, ktorou je Európska vesmírna agentúra (ESA). Z historických dôvodov, kedy po druhej svetovej vojne došlo k odlivu mnohých európskych vedcov práve do USA alebo ZSSR, sa nie je čomu čudovať. Trvalo niekoľko rokov kým si jednotlivé štáty v Európe uvedomili, že ich národné projekty nemôžu súťažiť s hlavnými superveľmocami. Po sérii dohôd, založení predchodcov dnešnej agentúry a stredísk po celom kontinente vznikla v roku 1975 organizácia ESA v podobe, v akej ju poznáme dnes. V súčasnosti sa ďalšie skúmanie a dobývanie vesmíru nezaobíde bez spolupráce vesmírnych agentúr z celého sveta. Jedným z príkladov je najdrahší experiment v histórii ľudstva – Medzinárodná vesmírna stanica ISS. Európa má vďaka ESA príležitosť byť pri najvýznamnejších “vesmírnych” počinoch. A šancu podieľať sa na ich príprave majú aj slovenskí študenti.
O možnosti absolvovať odbornú stáž v niektorom z výskumných centier ESA som sa dozvedel na internetovom portáli ESA v roku 2010. Neváhal som a snažil som sa túto príležitosť využiť. Podarilo sa mi to aj vďaka tomu, že Slovensko v roku 2010 podpísalo dohodu o spolupráci s ESA, na základe ktorej môžu slovenskí študenti v agentúre absolvovať odborné stáže. V júli 2011 som odcestoval na stáž v Európskom centre vesmírneho výskumu a technológií (ESTEC) v holandskom meste Noordwijk, asi 30 km vzdialeného od Amsterdamu. Na tri mesiace som sa stal členom pracovného týmu Sekcie technológie materiálov, ktorá sa zaoberá testovaním spoľahlivosti a výberom správnych konštrukčných materiálov kozmických lodí a sond. Moja práca súvisela s výskumom vodíkovej krehkosti titánovej zliatiny. Tá sa používa ako konštrukčný materiál kozmických lodí a ich prvkov – vo väčšine prípadov tam, kde je požitie lacnejších hliníkových zliatin nevyhovujúce.
Pohľad na Európske centrum vesmírneho výskumu a technológií – ESTEC. Zdroj esa.int.
ESTEC je najväčším z ôsmych hlavných centier ESA. Pracuje tam viac než 2000 vedcov, inžinierov, technikov a administratívnych pracovníkov nielen z Európy, ale aj z celého sveta. Zaisťuje technickú podporu pre prebiehajúce družicové programy, pre kozmický prieskum a pilotované lety. Niekoľkokrát do roka sa tam schádzajú delegáti členských krajín ESA, aby diskutovali o aktuálnych výskumných zámeroch. Pravidelne sa uskutočňujú aj stretnutia so zástupcami súkromného sektora, ktorí prezentujú svoje služby. ESA vyberie tých, ktorí sa budú podieľať na riešení konkrétnych cieľov. Medzi nich prerozdeľuje časť zo svojho rozpočtu, ktorý ročne predstavuje sumu približne 4 miliardy eur. Z toho asi 3 miliardy predstavujú príspevky z členských krajín. Politika ESA je založená na rovnomernom prerozdelení financií v rámci členských krajín. V dôsledku toho majú firmy z nových členských štátov veľkú šancu uspieť v porovnaní s konkurenciou z Francúzka alebo Nemecka.
Samotný komplex výskumného centra ESTEC vzbudzuje rešpekt. Rozľahlý areál je obohnaný plotom s ostnatým drôtom za ktorým sú na každom kroku inštalované bezpečnostné kamery. Už pri registrácii na vstupnej bráne však návštevníkov vítajú príjemní a otvorení ľudia. Každý, s kým som mal príležitosť byť v kontakte, bol ochotný pomôcť v akejkoľvek situácii. Celý komplex tak pôsobil veľmi kolegiálnym dojmom.
Opísať, čo všetko sa dá v ESTECu nájsť, by bola téma na ďalší článok. Už samotná prechádzka v útrobách komplexu je veľmi atraktívna. Okrem všadeprítomných prezentačných posterov a LCD panelov s informáciami, čomu sa ESA venuje, je možné vidieť aj zmenšené modely družíc z misií ESA. Nájdu sa tam aj skutočné artefakty. Jedným z nich je na stene zarámovaný originál slnečného panelu z Hubblovho teleskopu. Ten bol vyrobený pod vedením ESA a po niekoľkých rokoch prevádzky ho astronauti vymenili a priviezli späť na Zem.
Veľký vesmírny simulátor z vnútra. Zdroj: orbiterchspacenews.blogspot.com.
ESTEC je predovšetkým testovacím centrom. Overuje sa tam spoľahlivosť a odolnosť celých družíc a ich súčastí na výkonných „šejkroch“. Tamojšie služby využívajú aj spoločnosti ako Airbus na testovanie napríklad drakov lietadiel. Špičkovým zariadením je takzvaný Veľký vesmírny simulátor (z ang. Large Space Simulator), ktorý dokáže simulovať podmienky vo vesmíre. Napríklad nízke teploty až do -196 °C a tiež slnečné žiarenie, ktoré je generované pomocou niekoľkých výkonných xenónových lámp. To všetko prebieha za nízkeho tlaku simulujúceho vesmírne vákuum v komore, do ktorej sa zmestí celá družica. Najzaujímavejším testovacím zariadením bola pre mňa rozsiahla hala vybavená niekoľkými nadrozmernými reproduktormi pripomínajúcimi lesný roh. Simulovali hluk až 156 dB, ktorému družice musia odolať pri štarte nosnej rakety. Pre zaujímavosť – všade prítomný „dym” počas štartu nosných rakiet je z väčšej časti vodná para uvoľnená z veľkého množstva vody (až 1 milión litrov) pričerpanej na odpaľovaciu rampu pred štartom, ktorá tlmí hluk.
Popri veľkom testovacom centre sa v komplexe nachádza niekoľko laboratórií. Na svojom projekte som pracoval v Laboratóriu experimentálneho testovania materiálov a komponentov. Nachádzalo sa v ňom množstvo kvalitných experimentálnych zariadení, ktoré sú pre inžinierov a vedcov neustále k dispozícií. Prístup k študentom a stážistom obecne bol vo väčšine prípadov charakterizovaný vysokou mierou samostatnosti pri rozhodovaní a plnení cieľov výskumnej témy. Prostriedky k zabezpečeniu všetkého potrebného na ich naplnenie boli samozrejmosťou.
Potešil ma aj administratívny servis, ktorý je k dispozícii všetkým pracovníkom. Uľahčoval prácu tým, že človek nemusel riešiť veci, ktoré nie sú priamou súčasťou jeho projektu. Vo voľnom čase bolo možné navštíviť športové centrum nachádzajúce sa v areáli. Ako športový nadšenec som využil príležitosť zahrať si floorbal, futbal, squash, bedminton a iné športy. K dispozícii bola tiež sauna či bar. To všetko dopĺňalo výbornú atmosféru a pohodu, ktorá sa iste odzrkadľovala aj na výkonoch zamestnancov.
Za zmienku určite stojí aj Space Expo. Táto najväčšia stála expozícia o vesmíre a jeho výskume v Európe sa nachádza v susedstve ESTECu. Návšteva je zážitkom pre všetky vekové kategórie. V porovnaní s podobnými expozíciami ponúka navyše možnosť nazrieť do útrob modelu Medzinárodnej vesmírnej stanice ISS v reálnej veľkosti a zhliadnuť množstvo interaktívnych exponátov alebo zažiť modelový štart nosnej rakety Ariane V.
Pláže pri Noordwijku. Zdroj: Archív autora.
Väčšina pracovníkov ESTECu žije v neďalekom meste Leiden, ktoré ma bohatú históriu. Nachádza sa tu aj prestížna holandská univerzita. Ja som počas stáže býval v meste Noordwijk, na okraji ktorého sa ESTEC nachádza. Toto prímorské mesto je vďaka svojim širokým a doslova nekonečným plážam obľúbeným turistickým centrom. Vyhľadávaným je aj pre početné duny tiahnuce sa popri pobreží. Pomedzi ne vedie množstvo cyklistických trás. Jedna z nich smeruje aj do 20 km vzdialeného centra medzinárodného súdnictva – mesta Den Haag. Noordwijk a okolie je tiež preslávené svojimi vynikajúcimi podmienkami pre kite-surfing. Hoci mne osobne neustály vietor od Severného mora sťažoval každodennú cestu do práce na bicykli.
Ako som už spomínal v ESTECu pracujú ľudia z rôznych krajín sveta. Svoje zastúpenie má aj Slovensko a Česká republika. Počas mojej stáže tvorilo Československú komunitu, ktorej členom som sa na pár týždňov stal aj ja, šesť odborných pracovníkov z Českej republiky a dve Slovenky pracujúce v administratíve.
Vďaka stáži v ESA som získal nielen cenné skúsenosti, ale spoznal som tiež veľa zaujímavých ľudí a získal nových priateľov z radov kolegov. Dúfam, že podobnú príležitosť budú mať aj ďalší slovenskí študenti, inžinieri a vedci, ktorí majú záujem podieľať sa na európskom vesmírnom programe. Aj preto verím, že príde deň, keď bude aj Slovenská zástava viať v stĺporadí vlajok členských krajín Európskej vesmírnej agentúry.
Na záver vyjadrujem vďaku prof. Mikulášovi Šupínovi a Ing. Ľubici Pitlovej, vďaka ktorým mohla byť moja stáž v ESA uskutočnená.