Rover Curiosity pristál na Marse – fakty a živý komentár

Už zajtra ráno o 7:31 LSEČ s najväčšou pravdepodobnosťou pristane na Marse najvačšie automatické pojazdné laboratórium, aké kedy človek poslal na povrch iného kozmického telesa. Pozrime sa teda na základné informácie o tejto misii.

Misia Mars Science Laboratory odštartovala 26. novembra 2011 z mysu Canaveral na 2-stupňovej rakete Atlas V. Na druhom stupni rakety sa nachádzal 899Kg rover, 2401Kg pristávací systém a 539Kg preletový (Zem-Mars) modul. Rozmery samotného roveru v metroch sú 3 x 2,8 x 2,1. Veľkosťou teda zodpovedá malému autu.

Planéta Mars sa vracia do opozície so Zemou peridicky približne každých 26 mesiacov a to je zároveň aj doba po ktorej nastáva vhodné štartovacie okno pre lety na Mars. Samotný prelet zo Zeme k Marsu trvá približne 8,5 mesiaca.

Misia:

Rover Curiosity bude brázdiť dno kráteru Gale minimálne po dobu svojej primárnej 98-týždnovej misie. Samozrejme táto doba sa môže predlžiť. Ako príklad môže slúžiť rover Opportunity, ktorý svoju primárnu misiu prekročil o celých 8 rokov a stále plní vedecké úlohy. Kráter Gale bol vybraný vďaka zisteniam, že v týchto oblastiach v minulosti panovali podmienky vhodné pre život. Z diaľkového prieskumu oblasti marsovskými orbitermi je zrejmé, že sa tu v minulosti vyskytovala tekutá voda. Na preskúmavanie okolia nesie na svojej palube 10 rôznych prístrojov.


Prečítajte si živý komentár sosa.sk zo dňa štartu!

Prístrojové vybavenie:

Curiosity na svojej palube nesie tri druhy kamier, štyri druhy spektrometrov, radiačné detektory, enviromentálne senzory a atmosferické senzory.

Mast Camera (Mastcam):

Tieto kamery budú umiestnené približne dva metre nad povrchom Marsu a ich hlavnou úlohou je snímanie okolitého terénu. Každá z kamier je schopná snímať zábery vo vysokom rozlíšení vo viditeľnom svetle a blízkych infračervených vlnových dĺžkach. Kamery sú schopné natáčat aj HD 720p video.

Mars Descent Imager (MARDI):

Kamera slúži k snímkovaniu povrchu počas pristávacej fázy. Jej úlohou je nájsť vhodné miesto k pristátiu, tak aby sa rover nepoškodil. Údaje sú priebežne ukladané a následne, po prístátí odoslané na Zem.

Mars Hand Lens Imager (MAHLI):

Mikroskopická kamera, ktorá pozemských geológom poskytne pohľad na materiály z Marsu vo veľmi veľkom zväčšení. Dokáže vidieť objekty malé len 12,5 mikrometra.

Chemistry and camera (Chemcam):

Toto zariadenie obsahuje laser a spektrometer. Vďaka tomuto zariadeniu môžeme zistiť zloženie okolitých skál a pôdy bezkontaktným spôsobom. Laser zamieri na určené miesto a spektrometer zistí chemické zloženie vyparujúceho sa materiálu.

Alpha Particle X-Ray Spectrometer (APXS):

Toto zariadenie sa nachádza na robotickej ruke roveru. Jeho úlohou je merať množstvo chemických prvkov v skalách a pôde. APXS niesol na palube už aj rover Sojourner v roku 1997.

Chemistry & Mineralogy X-Ray Diffraction (CheMin):

Prístroj, ktorý slúži na zisťovanie množstiev minerálov na povrchu Marsu. Niektoré minerály sa tvoria len za prítomnosti vody a tento prístroj je teda veľmi doléžitý pri zisťovaní „vodnej histórie“ v oblasti krátera Gale.

Sample Analysis at Mars (SAM):

Najväčší prístroj na palube roveru. Jedná sa o kompletné laboratórium na analýzu pôdnych vzoriek. Skladá sa z troch častí: hmotnostný spektrometer, plynový chromatograf a nastaviteľný laserový spektrometer.

Radiation Assessment Detector (RAD):

Prístroj, ktorý má slúžiť na monitorovanie radiácie na povrchu Marsu. Jedná sa o prípravu pre pilotovanú misiu na Mars, pri ktorej sa má zistiť potenciálne nebezpečenstvo pre budúcich astronautov. Prístroj meria vysokoenergetické častice, protóny, neutróny a gamma žiarenie.


Umiestnenie prístrojov na palube Curiosity

Dynamic Albedo of Neutrons (DAN):

Prístroj určený na zisťovanie podpovrchovej vody. Vysiela sústredený lúč neutrónov do hĺbky približne 2 metrov pod povrchom Marsu. Pokiaľ sa pod povrchom nachádza voda, spomalí neutróny a na povrch sa vracajú s nižšou energiou. Tieto potom zaznamená neutrónový detektor.

Rover Environmental Monitoring Station (REMS):

Meteorologická stanica. Poskytuje denné a sezónne informácie o atmosferickom tlaku, vlhkosti, ultrafialovom žiarení, rýchlosti a smere vetra a teplote pôdy i vzduchu.

Mars Science Laboratory Entry Descent and Landing Instrument (MEDLI):

MEDLI bude zbierať inžinierske data počas extrémne rýchleho a horúceho prechodu Marsovskou atmosférou. Data z tohto prístroja budú nedoceniteľné pri plánovaní budúcich misií na Mars. Inžinieri budú môcť navrhnúť bezpečnejšie a efektívnejšie spôsoby prístatia na povrchu.

Pristátie:

Najviac spomínaným aspektom tejto misie je jej spôsob pristátia na povrchu Marsu. Pri takto rozmerom vozítku už nie je možne použiť vzduchové vankúše, ako pri minulých misiách a inžinieri z NASA navrhli nový spôsob ako rover dopravit na povrch. Pôjde vôbec o prvé, do poslednej chvíle riadené a mäkké pristátie na povrchu Marsu. NASA vytvorila niekoľko videií, ktoré ukazujú celý priebeh pristátia. Prajem príjemnú zábavu a skoré vstávanie 🙂




Infografika pristátia roveru Curiosity na povrch Marsu


Inžinieri z NASA vysvetlujú, čo sa bude diať počas pristávania 1-tonového roveru na povrch Marsu. Fázu preletu atmosférou a brzdenia nazvali „Sedem minút teroru“. Video je v angličtine.

Zdroje:

NASA MSL

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.