Na vesmírnych cestách. Diel prvý – Londýn a okolie

Kým sa lety do vesmíru nestanú komerčne dostupnými pre širokú verejnosť, spoznávať tajomné a neznáme môžeme zatiaľ len v rámci vlastnej planéty. S inými “vesmírnymi turistami” sa v sérii článkov podelíme o tipy na itinerár pre putovanie po múzeách, pamiatkach či iných tematických atrakciách. Našou prvou zastávkou je Londýn.

Londýn centrum – Science Museum (Múzeum vedy)

Vstup: zdarma

Múzeum založené v roku 1857 ponúka unikátny pohľad na časovú os vývoja vesmírneho bádania a raketového inžinierstva.
Vstupný priestor plný impresívnych parných strojov z čias priemyselnej revolúcie vedie návštevníkov do obrovskej haly Exploring Space (Skúmanie vesmíru).

V úvodnej časti nájdeme zmapované začiatky vesmírnej éry a prvé vynálezy v oblasti raketových technológií, napr. maketu od Roberta Goddarda, rovnako ako neodmysliteľnú súčasť histórie – predchodcov dnešných rakiet – nacistické balistické strely. Samotná nemecká V2 v skutočnej veľkosti návštevníkov prekvapí v ďalšej hale, kde jej výška presahuje až na ďalšie poschodie múzea.

So Sputnikom 1 nad hlavou sa popri malých maketách rakiet nosičov, raketoplánov a mohutných raketových motoroch dostávame až k zostupovému modulu kozmickej lode Soyuz TMA-19M. V nej sa v roku 2016 z Medzinárodnej vesmírnej stanice vrátil na Zem britský kozmonaut Tim Peake.

Dominantou haly sú obrovské rakety v skutočnej veľkosti – britská Black Arrow R4 a Scout z USA, ktoré z výšky pozorujú zvedavcov zoskupujúcich sa okolo scenérie pristátia amerických astronautov na Mesiaci. Lunárny modul Eagle (Orol) v skutočnej veľkosti, sa nachádza v spoločnosti zaujímavých exponátov – úlomok z povrchu Mesiaca, strava a potraviny astronautov, busta Jurija Gagarina a skafander Sokol.

Tento záchranný oblek patrí prvej britskej astronautke Helen Sharmanovej, ktorá ho používala pri ceste na vesmírnu stanicu MIR a pri návrate v kozmickej lodi SOYUZ-TM-12 počas misie Juno v roku 1991.

Počas našej návštevy sme mali príležitosť v nasledujúcej expozícii vidieť veliteľský modul Apollo 10 “Charlie Brown”, ktorý spolu s lunárnym modulom “Snoopy” vyniesla na orbitu v máji 1969 najväčšia raketa v histórii ľudstva – Saturn V. Na misiu na lunárnu orbitu putovali astronauti Stafford, Young a Cernan a bola to posledná príprava pred „spustením“ ľudí na Mesiac.

V závere expozície je hala, v ktore “pristál” 6-metrový štrukturálno-termálny model medziplanetárnej sondy BepiColombo, ktorá nedávno posledný raz obletela Zem na svojej ceste k planéte Merkúr.

VR experiment “Space Descent” na najvyššom poschodí múzea očami astronauta Tima Peaka ponúkne 360° pohľad na kapsulu Soyuz z miesta pilota a jeho 400 kilometrovú cestu na Zem.

Hoci je vstup do múzea zdarma, odchádzať z múzea budete určite o pár libier ľahší, vďaka návšteve veľkého obchodu so suvenírmi so štandardným sortimentom magnetiek, pohľadníc, ale i vskutku zaujímavými publikáciami, experimentami, či odevmi a oblečením pre vesmírnych nadšencov každej vekovej kategórie.

Okolie Londýna – Astronomy Centre pri Royal Observatory Greenwich a Planetárium Petera Harissona


Vstup do centra zdarma, lístok na predstavenie v planetáriu 10£

Hoci nultý poludník je veľkým lákadlom a turisti sa nechajú zvábiť do hvezdárne (vstupné 16£), my sme túto časť preskočili a okolo observatória sme sa iba poprechádzali, pričom sme narazili na 3-metrový pozostatok teleskopu Williama Herschela, skonštruovaný v rokoch 1785 až 1789. Po dobu viac než 50 rokov bol tento teleskop najväčší na svete a Herschel ním pozoroval hmlovinu v páse Orionu.

Pomocou tohto 12-metrového obra s priemerom hlavného zrkadla až 120 centimetrov sa podarilo aj pár zásadných objavov – odhalil šiesty a siedmy mesiac planéty Saturn – Enceladus a Mimas.

Samotné Astronomické centrum je neveľký komplex, v ktorom sa nachádzajú zaujímavé vzdelávacie a interaktívne exponáty najmä z oblasti vzniku a zloženia hviezd. My sme sa najviac „zahrali“ so spektrálnymi čiarami získanými pomocou štrbinového spektrografu.
V útrobách centra sa od roku 2007 skrýva planetárium Petera Harissona, vybavené digitálnym laserovým projektorom. Toto v súčasnosti jediné londýnske planetárium ponúka rôzne predstavenia s hovoreným komentárom a v čase našej návštevy boli na výber dva programy – Mesiace slnečnej sústavy a Susedné planéty. Zaujímavosťou hvezdárne je jej kupola, ktorá je dômyselne skonštruovaná tak, aby kopírovala polohu nebeského rovníka a nultého poludníka, ktorý sa nachádza necelých 50 metrov od budovy planetária.

Pri oddychu alebo občerstvení na suterénnej terase centra s príznačným názvom Gagarinova terasa dohliada na návštevníkov z centra terasy obrovská socha vesmírneho priekopníka. V roku 2021 uplynie 60 rokov, odkedy sa Jurij vypravil v kozmickej lodi Vostok 1 na orbitu okolo Zeme.

Čo ešte v Británii navštíviť?

National Space Centre (Národné vesmírne centrum)

Vstup 15,5£

Nové poznatky o raketových motoroch a iných technologických komponentoch, o živote astronautov, kozmickom oblečení a strave možno získať v meste Leicester, približne 2 hodiny cesty autom od Londýna, kde sa nachádza Národné vesmírne centrum. Táto inštitúcia disponuje veľkou zbierkou memorabílií a kuriozít z obdobia „vesmírnych pretekov“ až po súčasnosť.

Iné múzeá

National Maritime Museum (Národné námorné múzeum)

Vstup zdarma

Pozoruhodné múzeum v Greenwichi neďaleko najznámejšej britskej plachetnice Cutty Sark, by si nemali nechať ujsť nadšenci pre astronómiu, moreplavbu a históriu koloniálnych čias. Impresívna zbierka obsahuje aj nádherné predmety používané na navigáciu podľa hviezd.

Natural History Museum (Prírodovedné múzeum)

Vstup zdarma

Pre milovníkov paleontológie, geológie a iných spriaznených prírodných vied je toto múzeum určite neodmysliteľnou zastávkou.
Limitované výstavy a expozície
Európska vesmírna agentúra v minulosti pre Múzeum dizajnu v Londýne zapožičala napr. model roveru ExoMars a tiež maketu rakety Ariane 6 v rámci výstavy „Moving To Mars“.

Zdroje informácií: