Na vesmírnych cestách. Diel tretí – Moskva

Ak sa turistického sprievodcu v Moskve opýtate, koľko času by ste si mali na návštevu hlavného mesta Ruskej Federácie vyčleniť, odpoveď pravdepodobne bude – koľko len budete môcť!

Moskvu sme navštívili zatiaľ trikrát a pravdepodobne nie naposledy. Vyberáme to najlepšie.

VDNH (ВДНХ)

VDNH – „Vystavka dostizheniy narodnogo khozyaystva“ – v preklade Výstava úspechov národného hospodárstva je obrovský ruský výstavný areál, ktorý patrí medzi 50 najväčších na svete. Prečo je práve VDNH pre milovníkov kozmonautiky tá najdôležitejšia zastávka v Moskve? Pretože sa tu nachádza najviac múzeí, sôch a pamätníkov s vesmírnou tematikou na meter štvorcový!

Okrem iných pavilónov, expozícií a tiež rozľahlého akvária tu nájdete: Aleja kozmonautov, Pomník dobyvateľov vesmíru, Múzeum kozmonautiky, Raketoplán Buran a Pavilón Kozmos.

Aleja Kozmonautov

Od zastávky metra VDNH sa len pár krokov nachádza ohradený areál, ktorý je akýmsi úvodom do všetkého, čo vás v tomto gigantickom parku čaká.

Rýchlo si všimnete, že v Moskve je všetko jednoducho väčšie, mohutnejšie a vzdialenosti dlhšie. Častokrát vás od samotnej atrakcie a rovnomennej zastávky metra delí aj niekoľko kilometrov.

Slnečná sústava s obežnými dráhami planét hneď pri vstupe do parku je populárna najmä u detí. Na toto súsošie majestátne dozerá Sergej Koroľov, hlavný raketový konštruktér a otec sovietskeho vesmírneho programu. Osud a príbeh samotného Koroľova je nesmierne zaujímavý. Odporúčame štvordielny televízny seriál z dielne BBC – Space Race (Vesmírne preteky), ktorý vykresľuje najdramatickejšie obdobie v dejinách kozmonautiky tak na sovietskej, ako aj na americkej strane.

Sochu Koroľova na jej podstavci dômyselne zdobia 4 reliéfne výjavy znázorňujúce najdôležitejšie momenty v jeho kariére – Vypustenie prvého satelitu Sputnik, raketa Sojuz, Jurij Gagarin a prvá vesmírna prechádzka – „vykhod v otkrytyy kosmos“ Alexeja Leonova v roku 1965.

Slnečná sústava a socha Koroleva — Slnečná sústava a socha Koroľova

Socha Sergeja Koroleva — Slnečná sústava a socha Koroľova

Po celej dĺžke aleje sú umiestnené žulové hviezdy označujúce prelomové udalosti sovietskej kozmonautiky. Alej tiež z oboch strán lemujú busty najvýznamnejších osobností vesmírneho programu a samotných kozmonautov. Na našich fotografiách rozoznáte prvého kozmonauta Jurija Gagarina, prvú ženu vo vesmíre Valentinu Tereškovovú, kozmonauta Vladimira Komarova, ktorý nešťastne zahynul pri vstupe do atmosféry a prvého človeka, ktorý vystúpil do otvoreného vesmíru – Alexeja Leonova. Jedna z búst patrí aj konštruktérovi raketových motorov a dlhoročnému spolupracovníkovi Sergeja Koroľova – Valentinovi Gluškovi.

Valentina Tereskovova socha — Jurij Gagarin

Na úpätí rakety ( „strechy“ Múzea kozmonautiky) sedí mohutná socha Konstantina Ciolkovského. V priemyselnom meste Kaluga, ktoré sme tiež navštívili, je po ňom pomenované múzeum s planetáriom – Ciolkovského štátne múzeum dejín kozmonautiky.

Pomník Dobyvateľov Vesmíru

Majestátny reliéf, ktorý z oboch strán obopína pomyselnú strechu Múzea kozmonautiky už tradične oslavuje nielen kozmonautov, ale aj vedcov a robotníkov, ktorí sa o veľkolepé úspechy Sovietov v kozme zaslúžili.

Z úpätia pomníka sa do výšky 107 metrov vypína oceľová konštrukcia zobrazujúca štartujúcu raketu. Na stavbe sa ideovo podieľal aj sám Sergej Koroľov, ktorý zabezpečil dodávku nehrdzavejúcich leštených titánových platní, ktoré od roku 1963 už z diaľky v podobe nablýskanej rakety lákajú návštevníkov do priestorov múzea.

Pomnik dobyvatelov vesmiru — Pomník dobyvateľov vesmíru

Múzeum Kozmonautiky

Ak hľadáte „hodnotu za peniaze“, toto múzeum niekoľkokrát predčí vaše očakávania. Za pár drobných získate nezabudnuteľný zážitok na celý život.

Návšteva tohto objektu, ktorý slúži nielen ako múzeum, ale aj ako výchovno-vzdelávacia inštitúcia, pripomína cestu v čase.

Množstvo originálov, replík, makiet mapujúcich vesmírne bádania od ich začiatkov vás očaria a veľmi ľahko stratíte pojem o čase.

Miesto slov necháme hovoriť fotografie.

Na záver sme už tradične zanechali obsah svojej peňaženky v skvelo vybavenom obchode so suvenírmi a zaobstarali si všetko – hrnčeky, zápisníky, magnetky, perá, kľúčenky s logom múzea alebo populárnymi chlpáčmi – Belkou a Strelkou.

Ak by ste si náhodou mysleli, že týmto vaša návšteva VDNH končí, boli by ste na veľkom omyle. Múzeum Kozmonautiky je len začiatok. Vaše ďalšie kroky budú smerovať do útrob výstaviska, kde sa po niekoľkých stovkách metrov ocitnete pred fontánou, nad ktorou je na oceľovom ramene upevnená robustná maketa rakety Vostok. Práve ona stráži vchod našej ďalšej zastávky – Pavilónu 34, s názvom Kozmos.

Fontána - raketa Vostok — Fontána – raketa Vostok

Pavilón Kozmos

Pavilón Kozmos je vlastne Múzeum kozmonautiky na steroidoch. Všetko je ešte väčšie, interaktívnejšie, digitálnejšie a…. vraveli sme väčšie?

Nájdete tu naozaj všetko – makety, nákresy a plány, modely a prototypy. Od skafandrov, rakiet, satelitov, vesmírnych staníc, až po raketové motory a drobnosti ako knihy, novinové články a výstroj kozmonautov.

Najviac sa nám pozdávali najmä makety novej série ruských rakiet typu Angara a takisto „zabudnutá“ vesmírna stanica Almaz, predchodca známeho MIR-u.

Zaujímavosťou boli „šuflíky“ pri exponátoch. Každá skrinka s vystavenými predmetmi mala niekoľko zásuviek, v ktorých sa nachádzali údaje, výstrižky a rôzne zápisky o danom predmete. Raj pre zvedavcov.

modely rakiet — Modely ruských a sovietskych rakiet

Skafandre — Modely ruských a sovietskych rakiet

Po prezutí do druhého páru tenisiek a krátkom občerstvení, sme sa vybrali len o pár krokov ďalej, aby sme preskúmali osudom skúšaný, veľkolepý no neúspešný projekt – raketoplán Buran.

Buran

Veríme, že pri počte múzeí a atrakcií budete rozmýšľať, nakoľko bude zasiahnutá vaša cestovateľská peňaženka. Vstupenky sú v Rusku relatívne lacné, väčšina stoji približne 3,30 až 5,50 EUR.

Raketoplán Buran patrí k tým drahším, no je to vskutku unikát. Na začiatok návštevníci zhliadnu krátky dokumentárny film mapujúci príbeh raketoplánu „Snehová búrka“, ako by v preklade znelo jeho meno. Film sa venuje porovnaniu Buranu s jeho americkým náprotivkom, najmä možnosti plne automatického letu a autopilotovi pri pristávaní. Najdramatickejšou časťou filmu je určite smutný osud raketoplánu, ktorý v roku 1988 uskutočnil svoj prvý (a zároveň aj posledný) let bez posádky a vzhľadom na zložitú politickú situáciu a finančné ťažkosti bol program na jeho ďalší vývoj zrušený.

Na tomto ambicióznom projekte svojho času pracovalo 2,5 milióna inžinierov a dizajnérov a dokopy spolu asi 1300 spoločností. Časť prehliadky sa venuje aj novým materiálom vyvinutým za účelom konštrukcie raketoplánu.

Z hlavnej časti múzea sa presuniete chodbou do útrob raketoplánu, kde nasleduje ďalšia audiovizuálna pasáž a následne najobľúbenejšia časť prehliadky – navádzané pristátie raketoplánu, ktoré si užijú najmä tí najmenší. Neváhajte vyjsť na terasu múzea a spraviť si nezabudnuteľnú fotografiu s týmto 36-metrovým gigantom.

Kokpit raketoplánu — Buran pohľad z parku

Týmto sme ukončili návštevu VDNH. Mnohí z vás budú možno zvažovať aj návštevu susediaceho akvária – Moskvarium. V prípade, že máte času nazvyš však radšej odporúčame Oceanárium Crocus, kde v naozaj výborných podmienkach budete môcť vidieť najrôznejšie živočíchy obývajúce rieky, jazerá, moria a oceány našej planéty.

Moskovské planetárium

Najstaršie ruské planetárium patrí medzi najväčšie na svete. Neďaleko moskovskej ZOO začala jeho výstavba v roku 1927 a do prevádzky bolo spustené v roku 1929. Planetárium má teda vyše 90 rokov!

Okrem samotného planetária, ako tomu už názov napovedá, tu nájdete 4D kino, Veľkú a Malú hviezdnu sálu, Interaktívne múzeum Lunárium a Múzeum Urania, Veľkú hvezdáreň a našu obľúbenú zastávku – obchod so suvenírmi.

Prvé podlažie je venované histórii planetária a vývoju nástrojov a metód poznávania vesmíru. Okrem množstva fotografií, dokumentov, kníh a vybavenia, ktoré vykresľujú udalosti a fakty z histórie moskovského planetária od roku 1929 do súčasnosti.

Okrem impozantného modelu slnečnej sústavy vás určite zaujme aj zbierka meteoritov.

Priemer kupoly planetária je 25 metrov a je najväčším v Európe. Projektor najnovšej generácie „Universarium M9“ legendárnej spoločnosti „Carl Zeiss Jena“ dokáže zobraziť až 9000 nebeských objektov v pohybe. My sme sa bohužiaľ na predstavenie nedostali, no veríme, že ak sa to podarí vám, neoľutujete.

K 90-temu výročiu pripravilo Planetárium pre návštevníkov mobilnú aplikáciu, ktorá obsahuje okrem možnosti zakúpenia vstupeniek aj informácie o organizovaných udalostiach a s jej pomocou sa môžete vybrať aj na samostatnú obhliadku objektu.

Planetátium Moskva maketa — Planetátium Moskva

Ako aj v iných svetových metropolách, múzeá a galérie mávajú jeden deň v týždni zatvorené, preto si svoju návštevu vopred dobre naplánujte.

Gagarinovo námestie a socha Jurija Gagarina

Socha pripomínajúca Supermana, v tomto prípade prvého kozmonauta Jurija Gagarina, sa vypína do výšky úctyhodných 42.5 metra nad Leninským prospektom. Tento 12-tonový monument vytvorili z titánia, práve pre jeho časté využitie v kozmickom inžinierstve. Na podstavci sa nachádza kópia vesmírnej lode Vostok, v ktorej v roku 1961 Jurij Gagarin vyletel na orbitu Zeme.

Socha prvého človeka vo vesmíre – Jurij Gagarin

Čo sme v Moskve nestihli?

Memoriálny dom-múzeum Sergeja Koroľova

V malom parku v blízkosti VDNH sa nachádza Pamätné múzeum Sergeja Koroľova. Nachádza sa v dome, v ktorom žil a pracoval vesmírny vedec Sergej Koroľov od roku 1959 do roku 1966, ktorý mu daroval Nikita Chruščov po úspešnom štarte prvého satelitu – Sputnik 1. Interiér domu je úplne zachovaný a sú tu vystavené mnohé jeho osobné veci, vrátane jeho poznámkových kníh a rozsiahlej knižnice. Múzeum je prevádzkované od smrti Koroľova v roku 1966 ako pobočka Múzea kozmonautiky.

Lajka – monument

Slávny kríženec teriéra dostal svoj vlastný pamätník v ruskom hlavnom meste až v roku 2008. Neveľký pamätník stojí neďaleko štadiónu Dinama, má tvar abstraktnej rakety, ktorá sa mení na ruku a dvíha Lajku ku hviezdam. Jej skutočný osud však nebol až taký prívetivý.