/**

Nekontrolovaný pád satelitu UARS (aktualizované 24. 9. 2011 o 19:40)

12. septembra 1991 NASA vypustila satelit na výskum vrchných vrstiev atmosféry. Sonda UARS bola vynesená na obežnú dráhu raketoplánom Discovery v rámci misie STS-48.
Hmotnosť družice bola 5668kg. Družica UARS ukončila svoju činnosť v decembri 2005 a o 2 roky neskôr ju zasiahol mikrometeoroid alebo kus kozmickeho smetia. Dôsledok je, že na dráhe sa objavili 4 úlomky.

/**

Nová raketa pre vesmírne misie od NASA – Space Launch System

NASA iba pred pár dňami odhalila nový dizajn pre svoju raketu s veľkým zdvihom, ktorá by mala slúžiť astronautom počas ich budúcich vesmírnych misií. Táto nová raketa sa volá Space Launch System (SLS) a bude obsahovať hardvér a softvér vyvíjaný pre raketoplány a program Constellation. Bude poháňaná palivom s kvapalného vodíka a kyslíka a jej raketový pohonný komponent by mal stáť okolo 10 miliárd dolárov.

/**

Začiatok novej éry letov na nízku orbitu

Po tohtoročnom ukončení amerického programu raketoplánov STS Space Shuttle, ktoré slúžili dlhé roky ako primárny dopravný prostriedok ľudí a materiálu na Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS sa začali vynárať otázky ohľadom zásobovania stanice v ďalších rokoch. Momentálne najpoužívanejším spôsobom dopravy sú ruské rakety typu Progress 44 s vesmírnymi loďami Sojuz, ktoré túto úlohu plnili po boku raketoplánov v uplynulých rokoch. Pre zásobovanie ISS sú taktiež používané nákladné lode ATV – Automated Transfer Vehicle organizácie ESA a japonské HTV, prezývané Kounotori. Avšak, americká Národná agentúra pre vesmír a kozmonautiku (NASA) spolupracuje s americkou spoločnosťou Space Exploration Technologies (SpaceX) na novom vesmírnom dopravnom systéme.

/**

… a popol do Banana River – diel III.

Po havárii Columbie NASA rozhodla, že nový orbiter sa stavať nebude a zostávajúca flotila troch raketoplánov musí prioritne dobudovať Medzinárodnú kozmickú stanicu – ISS a následne ukončí svoju prevádzku. Spojené štáty americké i NASA až teraz začali vnímať raketoplán nielen ako svoju pýchu a technický zázrak, ale i ako pre astronautov nebezpečný stroj ukrývajúci v sebe nepredvídateľné zlyhania. Pre program STS (Space Transport System) Space Shuttle by znamenala strata ďalšej posádky a orbitera totálne fiasko.

/**

ARISSat-1 – ako počúvať družicu?

Družicu, ktorej signál je možné prijímať aj amatérskymi prostriedkami vypustili astronauti „ručne“ počas vychádzky do kozmu. Pred vypustením ale došlo ku kurióznej situácii, keď astronauti nemohli nájsť 70cm anténu. Nakoniec sa ukázalo, že anténa je uložená v tele družice a stačilo ju vysunúť. ARISSat-1/KEDR je spoločným projektom AMSAT-NA a ARISS a je pripomienkou výročia letu J. Gagarina do kozmu – KEDR bol volací znak Gagarina počas jeho letu.

/**

… a popol do Banana River – diel II.

V predchádzajúcom diele ste sa mohli zoznámiť s tým, ako sa raketoplán vyvíjal a vyrábal, aké problémy sa počas vývoja objavili, ako mal pôvodne vyzerať a ako ho poznáme dnes. Takisto sme sa čosi dozvedeli aj o historicky prvom lete raketoplánu na zemskú orbitu, o misií STS – 1 raketoplánu Columbia. V tomto článku sa dozviete, ako vyzerá typická expedícia raketoplánu, teda ako prebieha vynesenie raketoplánu na orbitu, činnosti na orbite a návrat na Zem. Programu STS sa taktiež nevyhýbali ani tragédie a aj o nich bude v tomto článku pár riadkov. Tak poďme na to a ponorme sa do tajov programu STS po druhý krát.

/**

… a popol do Banana River – diel I.

8. júla 2011 odštartovala na svoj vesmírny let posádka expedície STS – 135. Ide o posledný let raketoplánu Atlantis a je to takisto aj posledný let v rámci vesmírneho programu Space Shuttle. Chcete vedieť niečo o tom, ako tento program prebiehal? Akých úloh sa počas neho astronauti zhostili? Ak áno, tak potom sú nasledujúce články aj pre vás.

Prenesme sa do roku 1981, presnejšie na 12. apríl. V tento deň, presne 20 rokov a 6 hodín po historickom štarte kozmickej lode VOSTOK 1 s prvým kozmonautom sveta na palube sa na svoj prvý kozmický let vydáva posádka expedície STS – 1. Hore ich vynáša orbiter Columbia a ide o prvý let raketoplánu (viacnásobne použiteľnej kozmickej lode) v histórií kozmického programu. Let trvá 2 dni, a jeho cieľom je demonštrovať, že aj taký zložitý systém, akým je raketoplán, dokáže na obežnú dráhu vyniesť posádku, udržať ju tam pri živote a potom s ňou bezpečne pristáť.

/**

Slováci (a ich rodáci) a vesmírny program – diel II.

Boli to veľké historické udalosti, ktoré viedli k tomu, že sa Československo dostalo za Železnú oponu. A tak našim predkom neostávalo nič iné, len chtiac-nechtiac spolupracovať so Sovietskym zväzom. Táto „spolupráca“ prebiehala vo všetkých úrovniach života a dotýkala sa, samozrejme, aj vedy ako takej. Po rozpade komunistického molocha sa Slovensku podarilo dostať do európskych štruktúr, no na európsky vesmírny program trestuhodne zanevrelo.

/**

Slovák zažil stav beztiaže (Zero G 1)

Za podpory sekcie vedy a techniky Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR si 21. júna 2011 člen Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity (SOSA) Boris Fugger vyskúšal na vlastnej koži 6 minútový stav beztiaže počas parabolického „Zero G“ letu, ktorý sa uskutočnil v rámci tohtoročnej Parížskej Air Show. Slovensko sa tak opäť dotklo vesmíru a aj tento let je výsledkom stupňujúcej sa snahy začleniť našu krajinu do prestížnej organizácie – Európskej vesmírnej agentúry (ESA).