Zo Slovenska ku hviezdam – MICHAELA BRCHNELOVÁ

Na Slovensku máme v oblasti vesmírneho výskumu a inžinierstva veľké množstvo šikovných ľudí! Sú úspešní, hrdo nás reprezentujú vo svete, ale vieme o nich málo.
Rozhodli sme sa preto pripraviť seriál, kde budeme s členmi SOSA, ktorí sa tejto oblasti aktívne venujú, robiť rozhovory. 
Veríme, že pre Vás budú nasledujúce riadky inšpiráciou nie len pre prácu či štúdium, ale aj do bežných dní.

Tentokrát sme o odpovede na otázky týkajúce sa štúdia v zahraničí a možností uplatnenia sa v kozmickom priemysle poprosili dlhoročnú členku Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity, Michaelu Brchnelovú. Pochádza z Bratislavy, má len 23 rokov a už je po nej pomenovaná malá planéta.

Michaela Brchnelová

1. Kedy a prečo si sa rozhodla ísť študovať do zahraničia?

Rozhodla som sa v momente, keď som si rozmyslela, čo chcem ísť študovať. Vedela som, že ak sa chcem dostať do vesmírneho priemyslu a vytvoriť si tam možnosti už počas vysokej školy, na Slovensku to tak ľahko nepôjde. Najmä kvôli problémom, o ktorých všetci vieme, ale nehovoríme.

Navyše, z hodnotení škôl som vedela, že sa v zahraničí jednoducho budem mať príležitosť naučiť omnoho viac.

2. Prečo práve Delft?

Delft je momentálne v mechanickom inžinierstve (čoho subset je aerospace) štvrtý na svete (podľa Top Nniversity Rankings).
Zvyšok škôl je buď Cambridge alebo USA. Na Cambridge sa veľa vesmírnej techniky nerobí a Delft je veľmi blízko technického sídla ESA, takže to bola ľahká voľba.
A na to, aby som sa hlásila do USA a išla cez všetky tie testy, rozhovory a spojené finančné problémy som jednoducho príliš pohodlná.

Navyše, v Delfte sa dá “robiť vesmír”, teda študovať tento odbor a aj pracovať pre tímy na vesmírnych projektoch, už od prvého roku BSc. To na iných univerzitách nejde a na väčšine škôl by som musela študovať všeobecné inžinierstvo a učiť sa o nejakom betóne, čo ma jednoducho naozaj nebaví.

Takže som vedela, že ma v Delfte BSc štúdium bude baviť a napĺňať viac než inde, čo je u mňa dobrý prediktor akademického výkonu.



3. Koľko rokov tam študuješ, čo a ako to hodnotíš?

Teraz dokončujem štvrtý rok po troch rokoch BSc, čiže som prvý rok v MSc. Štúdium nie je najjednoduchšie a v porovnaní s väčšinou Európy, USA a Británie máme asi najmenej voľna.

Na zimné prázdniny (rozumej relokáciu na to, aby sme na zadaniach pracovali vo väčšom komforte s prístupom k dobrému jedlu) sa väčšinou nechodí pred 22-tym decembrom a v lete máme často školu až do polovice júla, pričom začíname 1. septembra. A v Auguste sú opravné skúšky.

Navyše, asi polovica prvákov neprejde prvý ročník, aj napriek tomu, že nie je jednoduché byť prijatý. Treba si teda naozaj urovnať priority, byť schopný vzdať sa mnohých vecí a proste prijať fakt, že sa bude treba učiť.
Tiež je potrebné si uvedomiť, či vám na toto všetko stačí motivácia.

Pokiaľ to ste ale ochotní spraviť, dostanete špičkové vzdelanie a skúsenosti, ktoré by ste inde mohli len ťažko hľadať.
Každý rok na vás škola dokonca minie viac, než je školský poplatok  (2 000€) len vo forme mimo-triednych aktivít. Napríklad si môžete vyskúšať pracovať s profesionálnymi nástrojmi a veternými tunelmi, skúsiť pilotovať lietadlo v leteckom simulátore, alebo dokonca aj preletieť sa univerzitným súkromným lietadlom, aby vám prednášajúci mohli lepšie ukázať, ako funguje letová dynamika.



4. Bolo náročné sa dostať a udržať sa na škole?

Celkom áno a určite áno 🙂

Na školu sa hlási stále viac a viac dobrých ľudí. Je to hlavne kvôli tomu, ako stúpla v rebríčkoch a aké nízke sú školské poplatky. To zároveň robí aj “udržanie sa” ťažké, nakoľko level väčšiny skúšok ide hore každým rokom, len aby ostal priemer s priemernou známkou.
Navyše, ak vás vyhodia z prváku, na čo reálne stačí neprejsť len zopár z takmer 20 predmetov, môžete sa na školu znovu prihlásiť najskôr až o 4 roky.

Ale po prvom ročníku je možné prestať sa až tak obávať a začať si užívať možnosti, ktoré škola ponúka. Väčšina ľudí, vrátane mňa, sa prihlási do študentských tímov a pracujú buď na vývine rakiet, formulí, áut s vodíkovým pohonom, ponoriek, alebo na najrýchlejších bicykloch na svete.

Popri profesionálnej zložke aktivít je Športovým a kultúrnym centrom organizovaných aj veľa zábavných akcií a jednoducho, to štúdium sa dá užiť už trochu viac.

5. V čom je podľa teba najväčšia výhoda, že študuješ tento odbor práve v Delfte?

Tým, že ma vždy fascinoval vesmír, je pre mňa najväčšou výhodou fakt, že za rohom je ESTEC (technické centrum ESA). Čiže univerzita je s ESA veľmi silno prepojená a dokonca nás odtiaľ zopár vedcov / inžinierov vyučuje.
Ja som tam napríklad robila aj stáž a potom som tam aj obhajovala bakalársku prácu.

Ale aj pokiaľ vás berú skôr lietadlá, neďaleko Delftu je aj Airbus a v samotnom Delfte je veľmi veľké množstvo menších spoločností zameraných na tieto odbory. Napríklad aj firma, ktorá integrovala prvú slovenskú družicu skCUBE sídli v Delfte.
Čiže možností, kam ísť pracovať alebo robiť výskum po škole, či ešte počas školy, je neskutočne veľa.

Navyše, počasie v Delfte je príšerné. Takže sa dá aspoň ľahšie prinútiť do učenia, lebo vonku je buď zima, alebo v nárazoch 100 km/h vietor, alebo prší. Alebo ideálne všetko naraz.



6. Čo by si chcela robiť po ukončení školy?

Teoretický výskum v hypersonickej aerodynamike. Je tam toho ešte strašne veľa, čo sa nevie a čo sa ťažko skúma, takže to je výzva.

Počas MSc štúdia som zistila, že mi teoretické a čisto matematické predmety, ktoré na tieto veci treba, idú dobre. To je dôvod, pre ktorý si myslím, že do toho budem schopná veľa prispieť.

Samotný odbor ma fascinuje už od doby, kedy som v ňom pracovala počas mojej stáže a potom aj počas mojej bakalárskej práce. Momentálne sa v predmetoch MSc a aj počas plánovanej diplomovej práce sústredím na tento odbor.

7. Keby si mohla vrátiť čas, rozhodla by si sa rovnako? Resp. čo by si urobila inak?

Rozhodla by som sa rovnako, ale asi by som sa podstatne lepšie mentálne pripravila na prvý ročník.

Došla som do Delftu s burnoutom zo strednej školy a všetkých súťaží, dobrovoľníctiev a neviem čoho ďalšieho, na čom som pracovala. To nebol dobrý štart na univerzitu a hlavne nie na takú, kde polovica prvákov neuvidí druhák. Pozviechala som sa a inak som spokojná.

Veľakrát sa sťažujem na to, že popri škole nemám život. Ale úprimne, ja neviem, či by som ho vôbec mala aj keby tej školy tak veľa nemám. Som totiž sociálne strašne lenivá.
Čiže za to, že niekedy idem večer von len raz do mesiaca alebo aj vôbec aspoň môžem viniť niečo iné, než len moju pohodlnosť.

8. Aký je tvoj najväčší sen?

Popravde, vždy som chcela dokázať niečo, čo nás posunie omnoho ďalej, než kde sme. V mojom odbore by to asi bolo aspoň čiastočné vyriešenie toho, ako sa rozumne dostať na orbitu bez zhorenia na popol.
A nie, astronauti sediaci na obrovskom množstve výbušnín, ktoré potom zapálime aby im (dúfame že predvídateľne) horelo pod zadkami, nevolám “rozumné” 🙂

Ako malá som vždy chcela mať vlastnú rovnicu, aby sa študenti museli naučiť moje meno. Takže ten detský sen sa mi možno splní počas toho. Ale keby som sa sústreďovala len na niečo takéto, tak mi asi preskočí.
Čiže momentálne je môj sen byť v práci a v odbore, ktorá ma napĺňa a byť v tom dobrá.

Ale okrem toho by som chcela mať aj normálny život, užiť si ho a neostať v 60tke niekde sama s mačkou a zapísanou tabuľou izolovaná od spoločnosti.