Koncom 19. storočia dokázala fyzika vysvetliť väčšinu vtedy známých prírodných javov. Nikto vtedy ešte netušil, že k popisu mikrosveta atómov a častíc bude potreba kvantovej teórie a k presnejšiemu vysvetleniu gravitačného makrosveta teóriu relativity. Na začiatku 21. storočia sme možno v podobnej situácii i keď nemyslím si, že je potreba novej teórie. Áno, o vesmíre okolo nás toho vieme veľmi veľa. To veľa je ale odvodené prevažne z pozorovania elektromagnetického žiarenia od rádiových vĺn, cez svetlo až po žiarenie gama. Problém je v tom, že v celom našom vesmíre takto žiari iba asi 5% jeho celkovej hmoty. Z čoho sa skladá a ako sa chová jeho temný zvyšok? Pomôcť zodpovedať túto otázku by nám v budúcnosti mali umožniť pozorovania gravitačných vĺn, na ktoré sa pripravuje aj Európa.